Kto je to partner verejného sektora?

Uznávame, že náš dnešný nadpis formou opytovacej vety nie je úplne typickým nadpisom článku. Avšak práve z dôvodu, že mnohí naši klienti sa na nás obracajú práve s takto formulovanou otázkou, rozhodli sme sa poňať ho touto formou. V tomto článku urobíme všetko pre to, aby si aj človek, ktorý o registri partnerov verejného sektora do dnešného dňa nepočul odniesol odpoveď na otázku, kto to teda partner verejného sektora je.

Podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“ ktorý je tzv. lex generalis upravujúcim register partnerov verejného sektora) je povinne zapísaná osoba v registri partnerov verejného sektora označovaná pojmom partner verejného sektora.

Správne teda rozumiete, že partnerom verejného sektora je každá osoba na ktorú sa vzťahuje povinnosť zápisu.

A na koho sa teda povinnosť zápisu vzťahuje ? Zákon to vymedzuje síce trochu komplikovanejšie, no pre potreby bežných smrteľníkov by mala postačiť nasledujúca definícia. Z našich skúseností vyplýva, že 99 % subjektov zapísaných v registri partnerov verejného sektora do nej spadá. „Jedná sa o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá prijíma prostriedky z verejných zdrojov (štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí) a v rámci jedného kalendárneho roka príjmu plnenie vo výške aspoň 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane.“

Dúfame, že sme vám aspoň trochu priblížili, kto je to partner verejného sektora. Je to teda každý subjekt zapísaný v registri partnerov verejného sektora, ktorý prijíma prostriedky z verejných zdrojov aspoň vo výške uvedenej v predošlom odseku. V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite našu službu zápis partner verejného sektora.

Rozdiel medzi zápisom konečného užívateľa výhod do Obchodného registra a zápisom do registra partnerov verejného sektora

Značne skloňovanou povinnosťou minulý rok bol zápis konečného užívateľa výhod do Obchodného registra. Táto povinnosť pre takmer všetky právnické osoby bola implementovaná do nášho právneho poriadku novelou zákona č. 297/2008 o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01.11.2018.

Uvedená novela však nezakotvila povinnosť zápisu konečného užívateľa výhod len do obchodného registra, ale napríklad aj do registra neziskových organizácií alebo registra nadácií. Na účely tohto článku sa však budeme zameriavať na zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra, keďže doňho sa zapisujú právnické osoby vo formách, ktoré sú v Slovenskej republike z ďaleka najpoužívanejšie (napr. s.r.o. a a.s.).

Mnohí podnikatelia majú veľký zmätok pokiaľ sa jedná o tieto dva druhy zápisov. Hneď v úvode musíme skonštatovať, že sa jedná o dva rozdielne zápisy a rovnako o dva odlišné registre, ktoré medzi sebou nie sú žiadnym spôsobom prepojené. Údaje o konečnom užívateľovi výhod v registri partnerov verejného sektora (v médiách často nazývaný aj ako „protischránkový register“) sú verejne prístupné. Naproti tomu tieto údaje v obchodnom registri sa nachádzajú v tzv. neverejnej časti a sú prístupné len pre niektoré orgány štátu (napr. súdy alebo polícia).

Zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra podľa zákona v žiadnom prípade nenahrádza zápis do registra partnerov verejného sektora. Avšak naopak to platí, keďže zápis do registra partnerov verejného sektora nahrádza povinnosť vykonať zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra. Avšak aj tu treba byť opatrný, nakoľko toto platí len počas toho ako je zápis v registri partnerov verejného sektora platný. V prípade ak platnosť tohto zápisu vyprší – keďže každý takýto zápis v registri partnerov verejného sektora musí byť „obnovený“ (overený) k 31.12. každého kalendárneho roka a k tomuto „obnoveniu“ nepríde. Automaticky sa na takýto subjekt začne vzťahovať povinnosť zápisu konečného užívateľa výhod do obchodného registra.

Vzhľadom na to je zrejme praktickejšie vykonať zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra aj v prípade ak je vaša spoločnosť v súčasnosti zapísaná do registra partnerov verejného sektora. Predídete tak prípadným nepríjemnostiam, ak by platnosť tohto vášho zápisu skončila. Nakoľko zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra má na rozdiel od zápisu do registra partnerov verejného sektora neobmedzenú platnosť a aktualizovať ho je potrebné len v prípade, ak by sa konečný užívateľ výhod zmenil.

Ak máme porovnať tieto dva druhy zápisov z hľadiska počtu subjektov pre ktoré sú povinné, musíme konštatovať, že zápis do registra partnerov verejného sektora „ťahá za oveľa kratší koniec.“ Keďže zápis konečného užívateľa do obchodného registra je povinný pre všetky právnické osoby v ňom zapísané, jedná sa o povinnosť pre desiatky tisíc subjektov. Naproti tomu zápis do registra partnerov verejného sektora sa týka len subjektov, ktoré prijímajú prostriedky z verejných zdrojov (štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí) a aj to nie všetkých, ale len tých, ktorí z týchto zdrojov v rámci kalendárneho roka prijali viac ako 100 000 € jednorázovo alebo 250 000 € opakovane.

V neposlednom rade sa tieto dva druhy zápisov líšia aj podľa subjektu, ktorý ich môže vykonať. Ten jednoduchší – zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra vykonáva v mene právnickej osoby štatutár, ten identifikuje aj jednotlivých konečných užívateľov výhod danej právnickej osoby. Zápis do registra partnerov verejného sektora môže vykonať len oprávnená osoba, v zmysle zákona je takouto osobou advokát alebo notár, výnimočne banka, audítor alebo daňový poradca so sídlom v SR.

Tak ako pri iných povinnostiach, ktoré si musia podnikatelia plniť, ani túto povinnosť neobišli sankcie za jej nesplnenie. Tie sú tiež v istom nepomere, kdežto pri porušení povinnosti zápisu konečného užívateľa výhod do obchodného registra môže dostať právnická osoba, prípadne samotný štatutár pokutu až do výšky 3 310 €. Pri nesplnení povinností vyplývajúcich zo zápisu do registra partnerov verejného sektora sú sankcie niekoľkonásobne vyššie, pokuta by sa mohla vyšplhať až do výšky 1 000 000 €.

V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite našu službu zápisu do register partnerov verejného sektora.

Rozdiel medzi dobrovoľne zapísanou osobou v registri partnerov verejného sektora a povinne zapísanou osobou

Nadpis tohto článku vás môže trochu prekvapiť. Predpokladáme, že veľká väčšina z vás – našich čitateľov do dnešného dňa ani len netušila, že v registri partnerov verejného sektora môže byť nejaká dobrovoľne zapísaná osoba. Ak ste sa s touto skutočnosťou už uzrozumeli, pravdepodobne si kladiete otázku, prečo by to niekto robil ? Prečo by si napríklad nejaký podnikateľ dobrovoľne pridával väčšiu porciu „byrokracie“ na svoje plecia. Dnes vás možno presvedčíme, že za istých okolností to môže mať zmysel.

Povinne zapísaná osoba v registri partnerov verejného sektora je podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“ ktorý je tzv. lex generalis upravujúcim register partnerov verejného sektora a procesy s ním súvisiace) označovaná pojmom partner verejného sektora. Správne rozumiete, že partnerom verejného sektora je každá osoba na ktorú sa vzťahuje povinnosť zápisu.

Zákon tento pojem vymedzuje trochu komplikovanejšie, no z našich skúseností vyplýva, že 99 % takto zapísaných subjektov spadá do definície – jedná sa o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá prijíma prostriedky z verejných zdrojov (štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí) a v rámci jedného kalendárneho roka príjmu plnenie vo výške aspoň 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane.

Keď sme si vysvetlili kto je povinne zapisovanou osobou do registra partnerov verejného sektora poďme na to menej známe – a teda dobrovoľne zapísanú osobu v registri partnerov verejného sektora. Zákon tento pojem vymedzuje v § 17, konkrétne len v dvoch odsekoch. Ten prvý stanovuje, že: „Do registra partnerov verejného sektora možno zapísať postupom a za podmienok podľa tohto zákona aj osobu, ktorá nie je partnerom verejného sektora, ak o to požiada.“ To znamená, že možno zapísať aj subjekt na ktorý sa v súčasnosti nevzťahujú finančné limity spomenuté o odsek vyššie. Druhý odsek v tomto paragrafe hovorí o tom, že voči takejto dobrovoľne zapísanej osobe nemožno uplatniť sankcie, ktoré Zákon stanovuje. To veľmi zjednodušene znamená, že dobrovoľne zapísané subjekty nemôžu dostať pokuty, ktoré tento Zákon stanovuje (až do výšky 1 000 000 €) napríklad ak by sa v návrhu na zápis do registra partnerov verejného sektora uviedli nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod.

V závere ešte považujeme za potrebné vrátiť sa k otázke, ktorú sme položili v úvode tohto článku – a teda kto by sa dobrovoľne nechal zapísať do registra partnerov verejného sektora, ak nemusí. A dobrovoľne by si tým pridával k svojmu podnikaniu nejakú byrokraciu ? Nepochybne to v podobnom zmysle pochopili mnohí z vás. Z praxe poznáme minimálne dva veľmi dobré dôvody prečo tomu tak je.

(i) takýto dobrovoľne zapísaný subjekt súťaží v jednom alebo viacerých verejných obstarávaniach, predpokladá, že by mohol byť úspešný a keď zvíťazí chce podpísať zmluvu čo najskôr (na základe zmluvy sa teda partnerom verejného sektora stane a bez zápisu do registra partnerov verejného sektora by ju podpísať nemohol). Z našich skúseností s priebehom verejných obstarávaní dokonca vyplýva, že pri vyhodnocovaní splnenia kritérií ponúk alebo aj podmienok účasti vo verejnom obstarávaní uchádzači aj ich subdodávatelia, ktorí sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora pôsobia prinajmenšom dôveryhodnejším dojmom. Keďže od tohto zápisu v registri partnerov verejného sektora sa zväčša odvodzuje predošlá skúsenosť zapísaného subjektu s verejnými obstarávaniami.

(ii) treba si uvedomiť, že práve zápis v registri partnerov verejného sektora môže byť aj v čisto súkromných B2B vzťahoch dobrým signálom prečo sa iný podnikateľ rozhodne vybrať si za partnera práve podnikateľa zapísaného v registri partnerov verejného sektora. Vzhľadom na to, že tento zápis vytvára obraz transparentnosti a dôveryhodnosti podnikateľa, ktorý nemá čo skrývať a nemá prečo tajiť napríklad svoju vlastnícku štruktúru čoho dôkazom je zápis do registra partnerov verejného sektora.

Dúfame, že sme vám aspoň trochu priblížili, kto je povinne a kto dobrovoľne zapísanou osobou v registri partnerov verejného sektora. V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite naše služby zápis do rpvs.

Čo je to overenie v registri partnerov verejného sektora

Register partnerov verejného sektora, ako pomerne mladý nástroj kontroly nakladania s verejnými zdrojmi (štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí) a boja proti takzvaným „schránkovým firmám“ so sebou do slovenského právneho poriadku okrem iného priniesol niekoľko nových, dovtedy nezaužívaných pojmov. Jedným z nich je aj overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod, ktoré predpokladá zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“).

Táto činnosť je vyhradená výlučne oprávnenej osobe (tou v zmysle Zákona je advokát, notár, banka, audítor, daňový poradca, ktorí majú miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky) v praxi sa však najčastejšie jedná o prvých dvoch menovaných.

Veľmi zjednodušene povedané oprávnená osoba musí overiť, či nenastala nejaká zmena zapísaných konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora (partnerom verejného sektora je každý subjekt, na ktorého sa vzťahuje povinnosť zápisu, keďže prijíma, príp. bude prijímať prostriedky z verejných zdrojov – štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí; a v rámci jedného kalendárneho roka príjmu plnenie vo výške aspoň 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane).

Zákon predpokladá overenie identifikácie konečných užívateľov výhod vo viacerých prípadoch, o tom si viac povieme v nasledujúcom texte, avšak povedzme si príklad s tým najbežnejším overením – t. j. k 31. decembru kalendárneho roka. Spoločnosť A s.r.o. sa nechala zapísať do registra partnerov verejného sektora 01.05.2019. Oprávnená osoba u nej identifikovala 2 konečných užívateľov výhod (osobu Y a osobu Z). Osoba Y 01.11.2019 previedla svoj obchodný podiel v spoločnosti A s.r.o. na osobu X. Ani jedna z osôb to však neoznámila oprávnenej osobe. Aby mala spoločnosť A s.r.o. platný zápis v registri partnerov verejného sektora aj na rok 2020 musí jej oprávnená osoba vykonať overenie identifikácie konečných užívateľov výhod pri ktorom zistí, že konečným užívateľom výhod spoločnosti A s.r.o. už nie je osoba Y, ale konečnými užívateľmi výhod spoločnosti A s.r.o. sú osoby X a Z. Vďaka takémuto pravidelnému overovaniu, ktoré je povinné na to, aby bol zápis platný aj nasledujúci kalendárny rok po tom v ktorom bol zápis vykonaný si register partnerov verejného sektora udržiava svoju aktuálnosť a tým ani po rokoch nestráca na svojej informačnej hodnote.

Ako sme už vyššie spomenuli, Zákon predpokladá viacero situácii, v ktorých je potrebné vykonať overenie identifikácie konečných užívateľov výhod. Konkrétne sa jedná o päť situácii popísaných trochu krkolomnými právnickými termínmi, ktoré sa vám pokúsime čo najviac zjednodušiť.

(i) ak nastane zmena v konečnom užívateľovi výhod a oprávnená osoba sama podá návrh na zápis zmeny údajov identifikovaných konečných užívateľov výhod;
(ii) v situácii ak partner verejného sektora zmení svoju oprávnenú osobu za niektorú inú oprávnenú osobu;
(iii) k 31. decembru kalendárneho roka (najčastejší prípad overenia);
(iv) v súvislosti s uzatvorením zmluvy, ktorej plnenie presahuje hodnotu 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane za jeden kalendárny rok (a nie skôr ako desať dní pred uzatvorením);
(v) v súvislosti s plnením zo zmluvy, ktorého hodnota prevyšuje v úhrne 1 000 000 eur za 30 dní (nie skôr ako desať dní pred plnením zo zmluvy).

Dúfame, že sme vám aspoň trochu priblížili, čo si pod pojmom overenie v registri partnerov verejného sektora predstaviť. V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite našu službu registrácia partnerov verejného sektora.

Vysvetlenie základných pojmov používaných v registri partnerov verejného sektora

Register partnerov verejného sektora funguje v Slovenskej republike už nejaký ten piatok. Zo skúseností vieme tvrdiť, že je to pomerne prehľadný a dobre fungujúci register, v porovnaní s obchodným registrom, ktorý azda zaspal dobu a aj keď presnými údajmi nedisponujeme sme takmer presvedčení o tom, že jeho alternatívy vytvorené súkromnými spoločnosťami sú v súčasnosti navštevovanejšie.

Ako napovedá názov – jedná sa o register, takže pod týmto pojmom si môžeme predstaviť akýsi „zoznam zapísaných subjektov,“ ktoré spájajú isté dôvody prečo sa doň zapísať rozhodli. Aby sme však k tejto chvále pridali aj trochu odbornosti, po vyhľadaní hociktorého zo zapísaných subjektov na bežného smrteľníka „vybehnú“ najmenej štyri neznáme pojmy, ktoré sa v tomto článku posnažíme objasniť. Vďaka tomu sa aj pre vás môže stať tento register do budúcnosti užitočným a dobrým poradcom pri vašom podnikaní.

(i) Partner verejného sektora – v zmysle zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) je takouto osobou každý subjekt, na ktorého sa vzťahuje povinnosť zápisu – ľudsky povedané najčastejšie s.r.o. (ale aj iné právnické osoby) a živnostníci, ktorí budú prijímať prostriedky z verejných zdrojov (štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí). V rámci jedného kalendárneho roka príjmu plnenie vo výške aspoň 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane, alebo by na základe uzavretej zmluvy bola aspoň možnosť, že takéto plnenie príjme (napríklad takýto subjekt uzavrie rámcovú dohodu vo výške 300 000 € na 2 roky, ale teoreticky môžu byť tieto prostriedky vyčerpané aj v rámci jedného roka). Veľmi zjednodušene povedané – každý subjekt, ktorý je zapísaný v tomto registri je označovaný ako partner verejného sektora.

(ii) Oprávnená osoba – Tento pojem Zákon vymedzuje o čosi jednoduchšie ako vyššie uvedeného partnera verejného sektora. Keď to opäť veľmi zjednodušíme, môžeme povedať, že týmto pojmom označujeme osobu, ktorá partnera verejného sektora zapísala do tohto registra (týmto je register partnerov verejného sektora špeciálny – zápis si nemôže vykonať subjekt sám, ale môže ho vykonať len niektorá z v Zákone taxatívne vymedzených osôb). Takýmito osobami podľa Zákona sú: advokát, notár, banka, audítor, daňový poradca, ktorí majú miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky. V praxi najčastejšie tieto zápisy vykonávajú prví dvaja menovaní.

(iii) Koneční užívatelia výhod – ak by sme si mali vybrať, ktorý z týchto štyroch pojmov považujeme za najznámejší, vybrali by sme si práve tento. Mohli ste už o ňom počuť vzhľadom na nie tak dávno prijatú novelu zákona č. 297/2008 o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01.11.2018 podľa ktorej si musela väčšina právnických osôb zapísať konečných užívateľov výhod do obchodného registra najneskôr do 31.12.2019. Netreba si však tento zápis pliesť so zápisom do registra partnerov verejného sektora, nakoľko ho v žiadnom prípade nenahrádza. A teda aj v prípade ak v obchodnom registri konečných užívateľov výhod zapísaných máte, nevyhnete sa ani povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora ak spadáte do limitov o ktorých sme písali v bode (i). Teraz sa ale vrátime k pointe, pri definícii konečných užívateľov výhod Zákon odkazuje na vyššie uvedený zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Ten ho definuje pomerne komplikovane, v podstate však sú dve možnosti a) buď nimi budú pri právnických osobách (s.r.o. a a.s.) spoločníci prípadne akcionári, ktorí však musia mať podiel aspoň 25 % v takejto právnickej osobe (či už na hlasovacích právach alebo na hospodárskom prospechu). Ak by však žiaden zo spoločníkov alebo akcionárov takúto podmienku nespĺňal – nastane druhá situácia b) konečnými užívateľmi budú členovia jej vrcholového manažmentu (za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu). To sa však v praxi stáva menej často, keďže toto je prípad hlavne spoločností s veľmi rozdrobenou vlastníckou štruktúrou, ktorých je predsa len menej.

(iv) Verifikačný dokument – tento dokument je v zmysle Zákona jednou z troch povinných príloh zápisu do registra partnerov verejného sektora popri vyhlásení oprávnenej osoby a písomnej dohode o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Vypracováva ho oprávnená osoba a podľa Zákona má presne stanovené náležitosti, ktoré musí obsahovať. Týmito náležitosťami sú: (i) odôvodnenie, na základe akých informácií bol identifikovaný konečný užívateľ výhod alebo overenie identifikácie konečného užívateľa výhod; (ii) uvedenie vlastníckej štruktúry a riadiacej štruktúry partnera verejného sektora, ak je ním právnická osoba; (iii) zoznam verejných funkcionárov vykonávajúcich funkciu v Slovenskej republike, ktorí sú súčasťou vlastníckej štruktúry alebo riadiacej štruktúry partnera verejného sektora; (iv) v prípade partnera verejného sektora, ktorý je emitentom cenných papierov preukáže, že podmienky na zápis vrcholného manažmentu do registra sú splnené; (v) vyhlási, že skutočnosti uvedené vo verifikačnom dokumente zodpovedajú skutočne zistenému stavu oprávnenou osobou.

Dúfame, že bol pre vás náš dnešný článok aspoň trochu užitočný a priblížil vám fungovanie a hlavné pojmy, ktoré sú používané v registri partnerov verejného sektora.

V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite našu službu zápis do rpvs.

Povinné prílohy zápisu do registra partnerov verejného sektora

Zápis do registra partnerov verejného sektora je povinnosťou pre mnohých podnikateľov a spoločnosti už nejaký ten piatok. Stále sa však jedná o relatívne novú povinnosť a z toho vyplýva skutočnosť, že mnohé jej detaily sú takpovediac „zahalené rúškom tajomstva.“ V situácii keď napríklad prílohy zápisu do obchodného registra samé o sebe upravuje samostatná vyhláška a na webe môžete nájsť mnoho článkov, ktoré detailne rozoberajú azda každú z nich. Pri prílohách zápisu do registra partnerov verejného sektora je situácia oveľa komplikovanejšia. Ekvivalentný predpis upravujúci samotné prílohy neexistuje, takže sa ich zákonodarca rozhodol upraviť v samotnom zákone č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“), ktorý je hlavným predpisom (tzv. lex generalis) upravujúcim register partnerov verejného sektora a procesy s ním súvisiace vrátane procesu zápisu do tohto registra.

Zákon konkrétne spomína tri rôzne prílohy zápisu do registra partnerov verejného sektora, a to v § 5 ods. 3 Zákona, vzhľadom na dikciu tohto ustanovenia môžeme tieto prílohy považovať za obligatórne (povinné). Ako prvú prílohu v tomto ustanovení Zákon uvádza verifikačný dokument. Ten je vlastne hlavným dokumentom, ktorý „vzíde“ z tohto zápisu a je v registri partnerov verejného sektora verejne prístupný pri každom zapísanom subjekte. Obsahuje identifikovaných konečných užívateľov výhod, presne rozpísanú vlastnícku štruktúru zapísaného subjektu, to akým spôsobom oprávnená osoba (ten kto subjekt zapisoval – najčastejšie advokát / notár) konečných užívateľom výhod tohto subjektu identifikovala.

Druhou povinnou prílohou je vyhlásenie oprávnenej osoby. Týmto vyhlásením oprávnená osoba (teda osoba, ktorá zápis vykonáva – najčastejšie advokát/notár) preukazuje, že nemá k zapisovanému subjektu vzťah podľa § 19 Zákona. To konkrétne znamená, že musí splniť 3 súbežné podmienky: (i) nebyť konečným užívateľom výhod zapisovaného subjektu; (ii) žiadny z konečných užívateľov výhod oprávnenej osoby nemôže byť súčasne konečným užívateľom výhod zapisovaného subjektu; (iii) nemôže mať k zapisovanému subjektu alebo k členom jeho orgánov akýkoľvek vzťah, ktorý by mohol spochybniť jeho nestrannosť, najmä nemôže byť so zapisovaným subjektom personálne alebo majetkovo prepojený. Samozrejme medzi vzťahy v poslednej podmienke sa neradí profesijný vzťah, t. j. vzťah medzi oprávnenou osobou a klientom, ktorý je k zápisu do registra partnerov verejného sektora nevyhnutný.

Vzťah medzi oprávnenou osobou a klientom (t. j. zapisovaným subjektom) je dokonca potrebné preukázať a to treťou, v zmysle Zákona poslednou povinnou prílohou zápisu – písomnou dohodou o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora, ktorým sa po zápise stane zapisovaný subjekt. Z praxe máme skúsenosť, že v prípade dvoch vyššie uvedených príloh je postačujúce ak sú podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom. Pri dohode o plnení povinností oprávnenej osoby je situácia iná a súd vyžaduje, aby bola vlastnoručne podpísaná oboma stranami – teda oprávnenou osobou aj klientom, osvedčenie týchto podpisov sa však nevyžaduje. Samozrejme netreba zabudnúť, že vzhľadom na to, že zápis do registra partnerov verejného sektora je možné podávať výlučne elektronicky je potrebné aby aj táto už vlastnoručne podpísaná dohoda bola podpísaná aj kvalifikovaným podpisom oprávnenej osoby, keďže len takýto typ súboru je vhodný na styk s orgánmi verejnej moci.

Vyššie uvedené tri prílohy v zmysle Zákona a aj samotného portálu https://rpvs.gov.sk/ považujeme za povinné prílohy zápisu do registra partnerov verejného sektora, kde sú takto aj označené. Nemali by sme však zabudnúť ani na nepovinné prílohy, ktoré si už tvorí každá oprávnená osoba sama, najčastejšie sa jedná o rôzne čestné vyhlásenia, spoločenské zmluvy, výpisy z obchodného registra či zápisnice na základe ktorých oprávnená osoba identifikovala u zapisovaného subjektu daných konečných užívateľov výhod. Z našich skúseností vyplýva, že súd akceptoval aj návrh na zápis do registra partnerov verejného sektora, v ktorom absentovali tieto prílohy o ktorých zákon mlčí a portál https://rpvs.gov.sk/ ich označuje ako nepovinné. Avšak považujeme za prinajmenšom vhodné a z dôvodu zachovania právnej istoty správne ak oprávnená osoba tieto prílohy k návrhu na zápis do registra partnerov verejného sektora priloží. Koniec koncov môžu oprávnenej osobe výrazne zlepšiť dôkaznú situáciu, v prípade ak by s niektorým zo subjektov, ktoré zapísala nastali nejaké nezrovnalosti a vďaka niektorej z týchto príloh bude vedieť bez akýchkoľvek pochybností preukázať stav, ktorý existoval v čase zápisu.

V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite našu službu zápis do registra partnerov verejného sektora.

Čo je to register partnerov verejného sektora a vysvetlenie základných pojmov v tomto registri

Register partnerov verejného sektora bol začlenený do slovenského právneho poriadku prijatím zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“). Ľudovo alebo médiami je tento register označovaný aj ako „protischránkový register.“

Toto pomenovanie právnici síce veľmi radi nemajú, no je celkom výstižné vzhľadom na to, že prijatie tohto zákona bolo jedným z hlavných nástrojov ako bojovať proti tzv. schránkovým firmám s nejasnými vlastníkmi. Po viac ako troch rokoch od nadobudnutia účinnosti tohto zákona musíme skonštatovať, že tento cieľ sa mu podarilo pomerne dobre splniť.

V Slovenskej republike toto síce nebýva úplne pravidlom, ale podľa nášho názoru a aj podľa názoru mnohých ďalších právnych odborníkov, napriek tomu, že sa jedná o relatívne nový register funguje veľmi dobre a účinne. Vďaka registru partnerov verejného sektora v súčasnosti vieme do pár sekúnd zistiť, ktorá fyzická osoba bude mať majetkový prospech z niektorého z tendrov alebo z iného obchodu so štátom.

Napokon toto uvádzala aj dôvodová správa k samotnému Zákonu – jeho primárnym zmyslom je verejná kontrola registra partnerov verejného sektora, keďže tento register je verejne dostupný každému, t.j. orgánom verejnej moci, podnikateľom či občianskej spoločnosti na webovej stránke https://rpvs.gov.sk/rpvs. Teda v súčasnosti si dovolíme konštatovať, že tento svoj primárny zmysel naozaj plní.

Funguje to celkom jednoducho, na vyššie uvedenom linku do vyhľadávania napíšete názov subjektu ktorý „so štátom obchoduje“ a vyhľadávač vám zobrazí subjekt, dátum jeho zápisu, jeho oprávnenú osobu (najčastejšie advokát / notár) a jeho konečných užívateľov výhod – teda fyzické osoby, ktoré majú majetkový prospech z jej podnikania.

Pokiaľ máte záujem skúmať niektorého z partnerov verejného sektora (takto sa nazývajú subjekty zapísané v tomto registri) podrobnejšie, môžete si zobraziť jeho verifikačný dokument. Verifikačný dokument je dokumentom, ktorý musí byť dostupný pri každom partnerovi verejného sektora a podľa Zákona musí okrem iného obsahovať presný opis vlastníckej štruktúry každého takto zapísaného subjektu.

Takýmto spôsobom sa viete veľmi rýchlo dostať k vlastníckym štruktúram rôznych napríklad akciových spoločností, ktorých vlastníctvo pre nás do účinnosti Zákona bolo veľkou neznámou, napriek tomu že od štátu, a teda od nás všetkých daňových poplatníkov, prijímali často aj milióny eur. Vzhľadom na to, že oprávnené osoby by boli v prípade nepravdivo zapísaných údajov zodpovedné za zaplatenie uloženej pokuty spoločne a nerozdielne s partnerom verejného sektora pri ktorom porušenie nastalo (pokuta sa môže vyšplhať až na 1 000 000 €) si dovolíme tvrdiť, že údaje v tomto dokumente sú väčšinou uvádzané s vysokou presnosťou.

Na záver jeden tip od nás, vo vyhľadávaní v registri partnerov verejného sektora nemusíte hľadať len podľa názvu resp. obchodného mena partnera verejného sektora, rovnako viete vyhľadávať aj podľa mena oprávnenej osoby alebo aj podľa mena samotného konečného užívateľa výhod.

V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite našu službu zápis do rpvs.

Kedy je subdodávateľ povinný zapísať sa do registra partnerov verejného sektora

Ako vyplýva už z nadpisu tohto článku, táto problematika veľmi úzko súvisí s verejným obstarávaním. Subdodávateľom na účely tohto článku budeme rozumieť subdodávateľa tak ako ho definuje zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) vo výklade pojmov, teda – „hospodársky subjekt, ktorý uzavrie alebo uzavrel s úspešným uchádzačom písomnú odplatnú zmluvu na plnenie určitej časti zákazky alebo koncesie.“

Pre tých ktorí už niekedy prišli do styku s verejným obstarávaním nebude zrejme žiadnou novinkou to, že ak má úspešný uchádzač vo verejnom obstarávaní na základe zmluvy prijať z verejných zdrojov (štátny rozpočet, eurofondy, rozpočet obcí) plnenie v rámci jedného kalendárneho roka vo výške aspoň 100 000 € jedno rázovo alebo 250 000 € opakovane, alebo by na základe uzavretej zmluvy bola aspoň možnosť, že takéto plnenie príjme. Je povinný vykonať zápis do registra partnerov verejného sektora, presnejšie – musí sa do tohto registra nechať zapísať oprávnenou osobou, tou je podľa zákona advokát alebo notár, banka, audítor alebo daňový poradca so sídlom v SR.

Menej známou skutočnosťou je, že Zákon v § 11 ods. 1 výslovne stanovuje, že: „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý má povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora a nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora alebo ktorého subdodávatelia, ktorí majú povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora a nie sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora.“

Za istých okolností sa táto povinnosť môže vzťahovať na niektorého alebo aj na všetkých subdodávateľov úspešného uchádzača vo verejnom obstarávaní, a to v ktoromkoľvek rade !

Nemusí sa teda jednať len o subdodávateľa, ktorý má priamo vzťah s úspešným uchádzačom, ale ľudovo povedané aj subdodávateľa subdodávateľa – teda napr. subdodávateľa v druhom alebo ktoromkoľvek ďalšom rade. Keďže podľa nášho právneho názoru vyššie uvedené ustanovenie Zákona nemožno vykladať len prísne reštriktívne, ale naopak v tomto prípade by sme uplatnili skôr výklad extenzívny. Keďže by sa podľa nášho názoru jednalo o jednoznačné obchádzanie zákona, ak by sa zápis do registra partnerov verejného sektora vzťahoval len na subdodávateľov, ktorí majú priamo vzťah s úspešným uchádzačom, teda takzvaných subdodávateľov v prvom rade.

Ilustrovať si to môžeme na jednoduchom príklade – predstavme si situáciu, že subjekt A) sa stane úspešným uchádzačom zákazky s plnením 150 000 € jedno rázovo. Podiel subdodávky na tejto zákazke bude vysoký – 80 % (teda 120 000 €) a celý ho bude úspešnému uchádzačovi dodávať subdodávateľ B).

Bez akýchkoľvek pochybností môžeme konštatovať, že na oba subjekty A) aj B) sa bude vzťahovať povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora. Avšak subdodávateľovi B) dodá celý predmet zákazky ďalší subdodávateľ, teda subdodávateľ C) ktorému bol uložený výmaz z registra partnerov verejného sektora, keďže hodnoverne nepreukázal, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri partnerov verejného sektora sú pravdivé a úplné. Ten z podielu subdodávateľa B) (120 000 €) utrží povedzme 108 000 €.

Nebolo by v tomto prípade jednoznačným obchádzaním zákona, ak by subdodávateľ C) vlastnený zrejme „problémovou osobou“ mal z takejto zákazky jednoznačne najväčší hospodársky prospech a popri tom sa mohol vyhnúť povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora ?

Podľa nášho názoru by takéto konanie bolo v príkrom rozpore so samotným zákonom č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorého dôvodovej správe aj samotný zákonodarca uvádza, že jeho primárnym zmyslom je verejná kontrola registra partnerov verejného sektora, keďže tento register je verejne dostupný každému, t.j. orgánom verejnej moci, podnikateľom či občianskej spoločnosti na webovej stránke https://rpvs.gov.sk/rpvs.

V prípade záujmu o zápis do registra partnerov verejného sektora neváhajte a využite našu službu zápis do registra partnerov verejného sektora.